Éterodynamika

Autori

Snahy o definovanie a zmeranie vlastností éteru siaha do dávnej minulosti. Základ modernej hypotézy o pohybe éteru vytvoril letecký inžinier Vladimír Akimovič Atsyukovskij, ktorý veľkú časť života venoval štúdiu prúdenia plynov. Definoval toroidné štruktúry a vypočítal vlastnosti éteru. Jeho hypotézu dnes rozvíjajú a robia pokusy ďalší ľudia. Nájdete ju pod slovom ефиродинамика (éterodynamika).

Popis

Vesmír je vyplený plynom, nazvime ho éter. Skladá sa z pružných častíc, nazvime ich amery, ktoré sú rádovo 1020-krát menšie ako priemer protónu.

Nám známe častice (neutróny, protóny, elektróny...) a iné zoskupenia (magnet, guľový blesk...) sú torodiné víry éteru. Toroidné víry poznáme ako krúžok dymu, alebo okrúhla bublina vo vode. Lineárne víry poznáme ako tornádo alebo krútiaca sa voda odtekajúca z vane. Vo víroch je tekutina oddelená od okolitej tekutiny tenkou povrchovou vrstvou, ktorá funguje ako klzné ložisko. Častice a atómy sú zoskupenia toroidných vírov, Lineárny vír vychádzajúci z protónu fixuje elektrón v obale atómu.

Silové polia sú tvorené pohybom éteru. Konkrétne magnetické pole je prúd éteru, podobne ako keď strieka voda z hadice. Ak z dvoch magnetov prúdi proti sebe éter (2 severné póly), tak sa magnety odtláčajú. Podobne je to aj pri dvoch južných póloch, pretože sú to toroidy. Ak z jedného magnetu vystupuje prúd éteru (severný pól) a do druhého vstupuje (južný pól), tak podtlak prúdenia priťahuje magnety podľa Bernouliho rovnice. Elektrické pole je podtlak alebo pretlak medzi dvoma toroidnými vírmi. Príťažlivá elektrická sila je podtlak pri rovnakom smere otáčanía sa 2 toroidov na Bernouliho princípe. Odpudivá elektrická sila je pretlak nahromadeného plynu medzi dvoma toroidny otáčajúcimi sa rovnakým smerom. Magnetické pole pôsobí na elektrickú časticu v dôsledku efektu podobného krútiacej sa lopte vo futba ktorá letí po krivke. Jedna strana rotujúceho toroidu má rovnaký smer prúdenia éteru a druhá opačnú, ako je prúdenie magnetického poľa. Fotón, napríklad svetlo, je skupina niekoľko tisíc za sebou zlepených toroidných tyčinkových vírov s opačným smerom prúdenia, ktoré sú skrútené do špirály. Gravitačné pole podľa Atsijukovského je podtlak vytvorený ochladením éteru v dôsledku jeho prúdenia. Avšak podtlak vo voľnom plyne je trvalo udržateľný len pri prúdení plynu, preto vznikla teória, že gravitácia je spôsobená pohlcovaním éteru veľkými telesami ako Zem alebo Slnko. Spolu s éterom prúdiacim do vnútra telesa sú strhávané aj toroidy, a to je gravitačné pôsobenie. Pohlcovaný éter sa mení na jadrové častice, ktoré sú po svojom vzniku ešte stláčané okolitým éterom. To by vysvetľovalo zväčšovanie a zdroj tepla Zeme. Planéty rastú a časom sa premenia na hviezdy. Predpkladá sa že častice éteru majú rôznu veľkosť. Veľké frakcie silno ovplyvňujú toroidy, čo poznáme ako magnetické a elektrické pole, a dajú sa odtieniť železným plechom. Malé frakcie pôsobia slabo, ale prechádzajú cez akúkoľvek hmotu, preto sa gravitácia nedá odtieniť. Malé a veľké frakcie na seba vzájomne pôsobia.

Elektromagnetické žiarenie sú víry éteru. Fotón je sled lineárnych vírov éteru, stočený do špirály, ktorá môže byť ľavotočivá alebo pravotočivá. Jednotlivé víry sa otáčajú opačne a preto držia spolu. Víry obsahujú energiu, ktorá sa prenáša vo fotóne. Fotón vzniká za pohybujúcim sa toroidom podľa určitého kritériá, podobne ako pri vetre vlniaci sa dym z komína, alebo striedajúce sa víry za horami.

Čím je energia víru väčšia, tým je menší a hustejší, pretože pohybujúci sa plyn vytvára podtlak. Hustota víru je daná rovnováha tlakov vonkajšieho éteru a v vo víre rotujúceho hustejšieho éteru. Preto má protón menší objem ako elektrón, hoci má vyššiu hmotnosť. Alebo energia fotón závisí nepriamo od ich veľkosti, čiže priamo od ich frevencie. Z prírody poznáme tornádo, ktoré je najsilnejšie v spodnej najužšej časti. Po svojom vzniku je vír stláčaný okolitým éterom, a tak okolitý éter koná prácu. To by mohlo byť zdrojom energie čerpaného z éteru. Takýto stroj sa však ešte nepodarilo postaviť.

Význam

Éterodynamika definuje nižšiu úroveň hmoty, a umožňuje vypočítať vlastnosti a správanie sa vyšších úrovní. Éterodynamika predpovedá vlastnosti hmoty, čo je jedna z podmienok pre vedeckú teóriu. Je to podobné ako keby boli v stedoveku známe len látky a nevedelo sa ako sa budú správať po zmiešaní. Dnes poznáme nižšie úrovne chémie - molekuly, atómy, chemické väzby. To nám umožňuje navrhnúť na počítači nové molekuly a vypočítať ich vlastnosti.

Teoretická fyzika je základom techniky. Ak vieme ako funguje príroda, môže vytvoriť nové technológie. Ak sú vo fyike bludy, nevytvoríme nič. Napríklad v 1 m3 éteru je toľko energie, že by stačila na mnoho miliárd rokov pri súčasnej spotrebe ľudstva. Táto energia je dostupná všade. Jej využitím by spravilo ľudstvo ďalší krok vo svojom rozvoji.

Aciukovskij sa snažil postupovať prísne vedecky. Mnoho ľudí vytvára krásne teórie, ktoré nemajú s realitou veľa spoločné. Slovo éter bolo poškodené rôznymi nezmyselnými teóriami. V súčasnej fyzike je veľa nezmyslov a nepresností. Každých sto rokov dochádza k významným vedeckým objavom, a spolu s nimi sa mení spoločenské zriadenie.

Linky

Vlastnosti éteru

http://www.8iter.ru/doc/Atsukovsky_Ether_Dynamics_2003.pdf , strana

Éter ako celok:

  • hustota éteru (permeabilita vákua) = 8,85×10-12 kg/m3
  • hustota častice éteru > 2,8×1017 kg/m3 (vyplývá zo známého objemu a váhy protónu)
  • tlak éteru = 1,3×1036 N/m2
  • energia obsiahnutá v jednotke objemu > 1,3×1036 J/m3
  • rýchlosť zvuku (priemerná rýchlosť šířenia tlakových vĺn) > 5,4×1023 m/s
  • rýchlosť šírenia tepelných vĺn ("rychlosť svetla") = 3×108 m/s
  • teplota < 10-44 K
  • kinematická viskozita ≈ 4×109 s.m2
  • dynamická viskozita ≈ 3,5×10-2 kg/(m.s)
  • koeficient tepelnej vodivosti ≈ 1,2×1089 kg.m/(K.s3)
  • koeficient tepelnej difúzivosti ≈ 4×109 m2/s
  • tepelná kapacita pri stálom tlaku > 1,4×1091 m2/(K.s2)
  • tepelná kapacita pri stálom objeme > 1091 m2/(K.s2)

Častica éteru:

  • hmotnosť < 1,5×10-114 kg
  • priemer < 4,6×10-45 m
  • množstvo častíc v jednotke objemu > 5,8×10102 m-3
  • stredná dĺžka voľnej dráhy < 7,4×10-15 m
  • stredná rýchlosť tepelného pohybu ≈ 5,4×1023 m/s

Častice

https://etherdynamics.wiki/wiki/Элементарные_частицы

Podľa pokusov s tvorbou toroidov vo vzduchu sa predpokladá že základ neutrónu a protónu tvorí toroid obsahujúci závitovo skrútený vír. V takomto tvare má väčšiu energiu a menšie rozmery ako jednoduchý kruhový toroid. Tento základný toroid je podstatne menší ako neutrón alebo protón. Citlivosť našich prístrojov neumožňuje zmerať jeho magnetický moment. Z jednej strany zo stredu toroidu vychádza lineárny vír éteru. Neutrón obsahuje tento základný toroid, okolo ktorého je vytvorený lineárny toroid, preto navonok nemá elektrické pole. Predpokladá sa že keď sa asi po 12 minútach rozpadne samostatný neutrón, tento sekundárny vír sa uvoľní ako elektrón. Protón má okolo toroidného základu hustý toroid ktorý prechádza jeho stredom, preto má navonok elektrické pole, a je väčší ako neutrón. Elektrón je veľký toroid s malou energiou. Môže byť viazaný k protónu, ale môže sa aj uvoľniť.

Atómy

https://etherdynamics.wiki/wiki/Атомы

Protóny a neutróny sa spájajú v dôsledku podtlaku na mieste ich vzájomného dotyku. Častice sa v jadre spájajú tak, aby sa vzájomne vyhli lineárnym toroidom. Neutrón a protón sa spoja opačnými stranami ako sú lineárne toroidy. Viac protónov a neutrónov sa spája tak aby sa v priestore vyhli lineárnym toroidom. Sila spojenia nukleónov je preto v každom atóme iná a preto je aj iná väzobná energia a stabilita jadier. Najsilnejšia väzba je medzi neutrónom a protónom, slabšia medzi dvoma protónmi. Preto stabilné jadra atómov tvoria pravidelné mnohosteny s vrstvami protónov a neutrónov. Počet protónov a neutrónov je rovnaký, ale väčšie jadrá majú niektoré protóny skryté vo vnútri jadra, ich lineárne víry sú zablokované, preto nemôžu viazať elektróny, a a preto sú mylne považované za neutróny. Atómy sú v Mendelejovej tabuľke rozdelené podľa počtu elektrónov, nie protónov.

Lineárne víry protónov, nazvané fotónová niť, držia na mieste elektróny v obale atómu. Okolo elektrónov zniká sekundárny vír, nazývaný orbitál.

Obrázky

Dymové kruhy s veľkou energiou (začiatok života):

Dymové kruhy s malou energiou (koniec života):

Jadro protónu alebo neutrónu:

Mezóny a gluóny:

Zobrazenie elementárnych častíc a prúdenia éteru v ich okolí:

Spojenie protónov a neutrónov:

Jadrá atómov:

Atóm vodíka:

Atóm neónu 20Ne (nie sú zobrazené 3 elektróny, aby bolo vidno jadro):

Energia väzieb jadier v prepočte na 1 nukleón stúpa s atómovým číslom, pretože nukleóny majú viac styčných bodov = väzieb, a v stabilných jadrách sa ukladajú nukleńy do hustých štruktúr, a preto sú ťažšie jadrá stabilnejšie:

Víry v prúdiacom vzduchu za prekážkou zviditeľnené dymom:

Fotón:

Vzorce

Newtonov gravitačný zákon platí na malé vzdialenosti, napríklad na povrchu Zeme. Pre rozmery vesmíru treba použiť vzorec:

Fg = G . (M.m / r^2). Ø(r,t)

kde je
G - gravitačná konštanta
M, m - hmotnosť (rusky masa) telies ktoré sa majú priťahovať
r - vzdialenosť (rusky rozpredelenie) telies
Ø - funkcia vzdialenosti r a času t, funkcia má Gaussove rozdelenie, zmenšuje hodnotu G a teda aj Fg. Napríklad gravitácia Slnka vo vzdialenosti
- Pluta je 90 %
- 10 polomerov slnečnej sústavy je 3 %
- 30 polomerov slnečnej sústavy je 10^-5

To znamená že
- hviezdy sa gravitačne nepriťahujú
- Slnko priťahuje Zem, ale Zem nepriťahuje Slnko

Reyndolsovo kritérium je podmienka turbulentného prúdenia. Pre kruhové potrubie je

Re = v . d / χ

kde je
v - rýchlosť
d - priemer potrubia
χ - kinematická viskozita, ak je
< 1000 - netvoria sa víry
= 1000 až 2000 - tvoria sa víry, ktoré sa rýchlo rozpadnú
> 2000 tvoria sa víry ktoré vydržia dlho

PrílohaVeľkosť
Atsyukovskiy_Obschaya_efirodinamika.pdf21.64 MB
atom.png91.67 KB
AtomNeona.png136.64 KB
spojeniePN.png49.56 KB
jadra3D.png120.78 KB
EnergiaVeziebJadier.png22.95 KB
mezony.png213.76 KB
jadro.png211.86 KB
dym1.png235.19 KB
dym2.png430.08 KB
ZobrazenieCastic.png202.39 KB
EnergiaJadierNaNukleon.png21.66 KB
foton.png20.71 KB
DymoveViry.png164.83 KB