Notície Mateja Bella

Oddiel prvý O prírode
(úryvok)


§5
II.
Turiec

Druhá rieka je Turiec, vo viacerých ohľadoch slabší než Váh. Pramení u Tekovčanov. Jeho vody sa sčasti zvláštnym systémom privádzajú ku kremnickým rudným baniam. Ostatné vnikajú do našej stolice. Rieka ňou preteká stredom od juhu na sever a rozdeľuje ju na dve dosť nerovnaké časti. Po prekonaní horských skrýš priteká najprv do dedín, ktorým dala pomenovanie zdrobnelým výrazom označujúcim malosť. Spomedzi nich sa jedna, ležiaca bližšie pri prameňoch, nazýva Horný Turček, druhá, o voľačo vzdialenejšia na sever, je Dolný Turček. Odtiaľ tečie Turiec klesajúcim korytom k chotáru obce Sklené, potom sa pritekajúcimi bystrinami z vrchu Rovná hora, ako aj potôčikom Mútnik, zásobí hojnejším množstvom vody, svojím ramenom ju dopraje niekoľkým rybníkom, kým obíduc majer Požehy zavíta do Dubového a ešte väčšmi zväčší svoje koryto dvojicou potokov, a to Dubovským a potokom nazývaným Piešta. Vzápätí zavodňuje lúky Čerňakova, čoskoro nato zmení smer viac na sever, priberie od východu riečku Jasenicu a od západu Čepčinec, pričom na oboch brehoch sa rozkladajú utešené lúky. Podchvíľou však v dôsledku valiacej sa vody spomínaných tokov hladina Turca nadmieru stúpne, ničí lúky a znečisťuje ich bahnom. Nato svojím východným okrajom obmýva dedinu Dvorec a Ivančinú, kde priberá bystrinu Konopotu a pri Laclavej aj potok Polerieka, vyznačujúci sa tým, že nezamrzne ani počas najtuhších mrazov. V týchto miestach vstrebe potôčik Jazernicu takým spôsobom, akoby mal dovtedy smäd. Po týchto prítokoch je bohatší a hojnejší. V dedinkách smerom na západ, a to v Moškovci (kde dychtivo zdrapne prítok Vadzar) a v Turčianskom Ďure jeho hladina ďalšou dvojicou potokov opäť stúpne. Prvým potokom je turčiansko-ďurský, druhý nazývajú Vríca, ktorá častými povodňami spôsobuje škody. Potom sa poihrá v rozmanitých zákrutách a prenikne horou do Bodovíc, Mezóházy a Blažoviec. Z hory Malý Rocovec, za ktorým je Žarnovica, vidieť štubniansky potok s viacerými mlynmi. Nato uchváti potok Černakov a na východnej strane zanecháva dediny Veľké Socovce, Laskár, Valentovú, Malé a Veľké Rakovo. Vzápätí sa bližšie prikradne k dedine Benice, ležiacej na západnom brehu, a povedal by si, že ide v ústrety Valčianskemu potoku, ktorý sa valí od západu. Tu ho preklenuje drevený most, ktorý je však dostatočne pevný proti záplavám. Do našej rieky sa za ním vlieva nepatrný potôčik Rakovec, ktorý pri Príbovciach nasleduje Blatnický potok; aj ten sa vyznačuje tým, že v treskúcej zime nevie celkom zamrznúť. To však nie je koniec s priberaním tokov, takže by si o rieke Turiec mohol s básnikom vravieť: Čím väčšmi rieka vodou oplýva, tým viacej žízni. Lebo zanechávajúc Príbovce a Košťany nad Turcom, kde pribrala v hornej časti riavu Bikor, nižšie Beliansky potok a na opačnom brehu bystriny Turčianskeho Petra a Bystričky, obíde Čoskoro nato rýchlym tokom Jahodníky a mestečko Martin a pri Priekope príjme potok Hradečnica, do ktorého sa vlieva aj Jordán. Napokon sa zmocní s roztvoreným korytom vrútockých prítokov a sotva nasýtený vodami splynie pri Dolných Vrútkach s Váhom. Tu je namieste príslovie: ?Oženil se Lúpták Wáh, pojal sobe Orawu, prijali Turecz za Syna, čo ktosi vyjadril nasledujúcim epigramom: Lipták Oravu si pojal za manželku. Čo z toho? Sú bez potomka! Turiec bude vítaným synom. K úžitkom rieky Turiec sa ráta predovšetkým asi dvanásť mlynov, tak obilných, ako aj na stavebné drevo. Na miestach, kade preteká plytším korytom, jeho hladina ľahko stúpne a prevaliac sa brehmi, spôsobuje podchvíľou veľké škody na lúkach a poliach. Je veľmi bohatý na ryby, medzi ktorými prevažujú pstruhy, lipne, mreny a iné.

Oddiel druhý Politický
(úryvok)
§II

Pokiaľ ide o charakter ľudových vrstiev a tých, čo žijú roľníckym životom, všimli sme si, že sa svojou povahou v mnohom odlišuje od susedov. Hoci sú šťúplejšej postavy než Liptáci a uzavretejšej povahy než Zvolenčania, jednako vo svojom počínaní nezaostávajú ani za jednými, ani za druhými. V porovnaní s nimi majú rovnaké mravy a zvyky. Takmer tými istými obyčajnú vítajú narodenie detí, ktoré opíšeme u Liptákov,14 len s výnimkou toho, že ženy nepripúšťajú mužov na pohostenie, na ktorom sa podľa obyčaja Liptákov majú právo zúčastniť. Svadobné slávnosti usporadúvajú s veľkou a okázalou nádherou, ako aj s nadmieru veselými hodovaniami, vyznačujúcimi sa prostou duchaplnosťou. Nie menšiu starostlivosť venujú vystrojeniu pohrebov. O čo bujarejšou veselosťou oslavujú svadby, o to trúchlivejsie sa zúčastňujú na pohrebných sprievodoch. Trvalo by to dlho podať osobitný výklad o tom, čím sú u Turčanov nezvyčajné obidva druhy povinností. Pokiaľ ide o ďalšiu povahovú črtu, ktorou sa vyznačujú, treba ich zaradiť do skupiny tých, čo nie sú ani príliš otvorení, ani ľstiví, skôr zádumčivej než veselej povahy, iba ak sa naskytne príležitosť, kde akoby si obyčaj vyžadoval roztopašnosť. Vtedy sú totiž bujaro veselí, a tým sebe nepodobní, takže by si sa nazdával, že boli vychovaní v duchu Sabaritov. V čom sa nemenej líšia od svojich susedov, to je odev, v mnohom ohľade iný. Zatiaľ čo Liptáci majú širokú a kratšiu huňu, Turčania ju nosia zúženú a siahajúcu až po kolená. Opasky používajú zriedkavo, čo dalo miesto posmešku a susedia na nich pokrikujú neopásaný Turčan. Doposiaľ si spomínam, že sa na túto uštipačnú prezývku často urazili až do opravdivého rozhorčenia. Ženský odev je ozdobnejší, osobitný pôvab mu dodáva tmavá farba pleti a tiež čierne a bystré oči. Medzi prvými si za krásny kroj získavajú uznanie ženy mestečka Mošovce a tie, čo bývajú na panstve Kláštor pod Znievom. Ich odev je plátenný a pozostáva zvyčajne z košele a z rozmanito zdobenej zástery. Živôtik si obliekajú zriedkavejšie a takmer iba vo sviatočných dňoch. Inak turčiansky ľud sa zamestnáva zväčša len roľníctvom. Poľnohospodárske produkty vyvážajú iba k susedným Kremničanom a Bystričanom. Mnohí, ako sme už spomenuli, sú tiež olejkármi. Je to veľmi prefíkané pokolenie a stvorené na podvody, ktorých sa dopúšťajú na veľmi rozsiahlom území Uhorska, no predovšetkým v Poľsku. Lebo roznášajú na predaj karpatský olej, ktorý sme už spomenuli ako uhorský balzam, a tiež rascu, borievky a skalky, pričom si o účinkoch jednotlivých vecí mnoho vymýšľajú, keďže iba zriedkavo ich pripravujú prirodzenou cestou, lež spravidla nečestným spôsobom. Stoličné úrady vynaložili úsilie, aby týchto nenáležité si počínajúcich ľudí odrádzali od podvodu čo najprísnejšími trestmi. Dozvedeli sme sa však, že to vcelku málo pomohlo. A tak pre nich táto olejonosná rastlina znamená lahodnú vôňu zárobku. Jednako, ak karpatský olej pripravujú s dobrým svedomím, robia to nasledovným spôsobom. Keď už pokročila jar, odtrhávajú veľmi starostlivo ratolesti kosodreviny, potom ich v mažiari roztlčú a viacero dní nechajú vyluhovať vo vode. Potom celú hmotu vložia do medeného kotla, a to nie ináč, než je to zvykom, keď je potrebné za pomoci ohňa pripraviť liehoviny. Takto sa totiž zo vzniknutých pár zráža tekutina, vedie sa rúrkami a zachytáva do podloženej nádoby. V nej sa usadzuje olej, pričom voda odteká bez ďalšieho úžitku do inej nádoby.