Bernolákovčina v diele Piľní domajší a poľní hospodár

§ 13 O krumplách

Krumple aľebošto koľempír, podzemské jablka (Erdepfľe), zemnáki, zemáki, švábska repa, švábka. Táto úroda môže sa téš v tíchto našich časoch ľen veľice rozmnožená ke strove počitovať. Jedno jablko prostredné môže sa rozkrojiťna štvoro a dojamek, do zemi poklásť, každí kúšček osve. Lepšej sa sadá krupľe celé svojíma drobníma jablkami. Kdo chce ešče lepšej urobiť, nech sková na semeno také hrubé krumple jako sľepačé vajca, nech jích z jarú saďí, keď mesíc schádza na svetle okolo počátku dubňa. Krumple lúbá lachku, virobenu zem, vlchkí, písečnatí grunt. Ňehasené vápno v prach rospadané je najlepší hnoj pre krumplovú zem, aľe tento prach musí sa hneď zaorať ľebo zakopať, abi ho veter ňeuchiťil. Midlárskí vizváraní popel je téš na to dobrí. Najľepšej schádzajú v téj zemi, v kteréj pominutém roku róstol tabak, repa alebo kapusta. Do nového hnoja ňesaď krumple, ľebo poróstnú do vnaťi. Krumple sada sa hlboko na tri cóľe do jamek, jamki musá biť jedna od druhej daľeko na pól druha strevícu. Keď bi skoro ze zemi vikľiľi a obával bi si sa, že ďenglavá vňať zmrzne, prihádž ju ze zemú. Keď biľina s krumpľí virósťe visoko na 8 cólov, vtedi ponajprv okopávaj a spravuj okolo ňích kopce. Keď sa potom na jednu páď vivíšá a viróstnú, zas jích okopaj. Pohni trošku te predešlé kopce z motikú, sprav jích zas vatšé. Toto často preš jar opakuj a budeš mať s ňích dobrú úrodu, aľe len do počátku mesíca červená, potom jích vícej ňeokopávaj. Vňať s krumpľí ňestrhaj, aš pri konci mesíca srpňa, ľebo prekazíš zrosť jejích jablkám v zemi. Tu vňať nedávaj čerstvú lichve, aľe ju posekaj, uvar aľebo ľen zabar aľebo zakvas na zimu jako kapustu a potom v zime zaobarenu dávaj lichve. Viťahuj a vibíraj krumple ze zeme okolo Michala aľebo po Michaľe pred oberačkami, pred mrazi. To aľe merkuj, abi krumple boli sadené na takém mísťe, na které slnko často svíťí. Keď bude sucho, poľívaj jích. Keď bi bol veľice mokrí rok aľebo bi krumple rostľi ve vlchkich doľinách, tehdi jich ňeňí súco jesť často, ľen dvakrát do tídňa, ľebo v tém roku málo majú slnka aj málo dozrú. Ňedozrúľi, majú vnútri černasté aľebo červenasté fľeki, od takích človek lachko oňezdraví, dostane červenku. Dobre zrelé krumple sú vnútri jednaké, belavožlté, bez fľekov, voňajú pekne jako orechi. Keď sa krumpľe vará, musá biť zarovno z vodu v hrnci zaláté, nemusí biť mnoho vodi nad ňími. Vtedi sú dobre uvarene, keď sa jim koška popuká, keď preš ňe vidľička lahodno sa prepchňe. Čím skorej krumpľe pri silném ohni vrú, tím chutňejšé sú. Po kveťe má krumpľová zeľina na sebe gulki a v ňích drobné semenka. Taká krumpľová vňať musí sa ke kolkom privážať, abi te gulki ňezhinuľi. Potom sa po Michaľe pred mrazi oberú (jestľi jích pri dome sľépki ňezeďá), teto sa vitlačá jako ohárkové zrnka na spodek do vodi, voda sa zleje a semen­ka s tú ľepkavú kasičku rozetrú sa na fluspapír. Keď uschnú, skovajú sa a z jarú sejú rídko do dobrého gruntu. Potom sa téš okopávajú a s kopci obhadzujú. V jaseň sa vihľedajú v ňích malé krumpľe, preš zimu skovajú sa v pivnici do písečnatéj jami, aľe one ňemusá biť zakrité, abi ňevikľiľi. Keď krumpľe prv vikľijú, ňež sa sada, uš majú vadu, uš ňeporóstnú dobre, tak volakteré aj zasadené vihinú. Nasľeduje mnohonásobní, dobrí a veľikí úžitek krumpľí.

§ 17 Smrtonos

Táto planéta neobsahuje v sebe mnoho znamenitého, je omno­ho menšá než Zem. Obsahuje v sebe naskrz ťisíc sto triapaďesát míl a v okruhlosťi triťisíc šéststo dvaadvacať míl. Je od Slnka zdálená na jedenatricať millionov seďemďesaťšésť ťisíc míl. Keď sa na obloze ze Slnkom viďí, tedi jest na dvaapaďesát millionov aj na šéstkrát sto osemadvacať ťisícov míl od Zemi zdálená. Keď aľe stojí proťi Slnku, je ľen ďeseť millionov aj deväťkrát sto šéstadvacať ťisícov míl od Zeme zdálená a skoro tak svoju jasnosť mení jako Krásopanna. Jejá veľikost je znameňitejšá nežľi Dobropána a vícej nám je známi Smrtonos nežľi ta planéta Dobropán, bár oblohu svoju jasnosťú nehrube ozdo­buje aňi volaco znamenitého v ročném behu nespúsobuje. Táto planéta je suchej, vícej horúcej nežľi vlchkéj náturi, bár tedi, keď je ona spravec roku, nekedi pršívá, predca pod jejím panovaním bívá vícej suchích rokov.

Jar običajňe bívá suchí, posmúrní a studení, v kterém nemali bi sa ovce aňi na ozimini aňi na lúki púščať. Jestľi sa pusta, málo bude na nich urodi. Tento jar máva mnoho mrazov, ostré aj studené povetrí aš do mesíca červená.

V každém jarú, aľe najobzláštňejši v temto pod Smrtonosom nech hospodári pozorujú pri konci dubna anebo spočátku mája na pavúkove spúščáňí, o kterém sem písal víše na listu 71. Pre Smrtonosové veľmi horúce leto prorokujú hvezdárske aj hospodárske skusenosťi málo budúceho sena, málo otavi, mnoho vína, mnoho hrušek a jabĺk. Pavúkova práca vatšá je istota budúcej v povetru premení nežľi barometrum anebo thermometrum. Pavúk neľen o volakolko hoďín prv (jako barometrum), aľe aj o volakolko dňí prv predpovedá budúci jasní anebo déšďiví čas, budúcu zimu anebo teplo. K ternu tam víše jeho viloženému kalendáru ešče aj toto dodávam:

Ten pomenší pavúk, kterí svoju pavučinu robí plitko na tri uhľi v kúťe, keď má biť pekní čas, vistrká svoju hlavu aj svoje nohi od seba vistrká tím dálej, čím dálej má bit pekní čas. A ked má pršať, obzláštňe ked má mnoho a dlho pršať, obracá ven k človekovi svoj zadek. Tá trojuhelná pavučina trvá pri pekném čaši a ked má nastávať po déšdivém čaši druhí pekní čas anebo po veľikéj sparnosťi ešče vatšá sparnosť, pavúk ju o dva-tri cóíi rozmnoží, a tak téj pavučini pred nastávajícím jasním anebo pred teplejším časom kamdál vícej pribívá. Ked pavúk vajíčka klade (čo sa stáva v teplém roku aj sedem rázi), je znamení jasného času. Taktéš keď zvisoka spúščající sa pavúk starú kožu vizlíká. Tento istí pavúk (aj križák pavúk) pred nastávajícím déšďom anebo pred budúcim silním vetrom robí malú pavučinu, jejéj hlavné nitki, krajné aj krížne nakrát­ko rostahuje, abi mu jích déšď ani veter nepretrhol, a potom sa sková. Keď má bit jasno anebo vatšá sparnost, tedi pavuci ze svojich kúcikov vindú, po pavučinách behajú, čiščá a kamdál vicej jích rozmnožujú, rostahujú. Na tuto prácu merkuj po západu slnka pri počátku noci, anebo pohlédni ráno na hotovú vatšu pavučinu, pri kteréj skovaní pavúk čeká muchi.

S pavúkovej práce v listopadu podlá mesícovích štvrťí kona­nej môžeš prorokovať (anebo z jeho neprítomnosti), skoro li k nám príjďe zima, bude li lahodná anebo tuhá spočátku. Keď v listopadu aj v budúcich trech zimních mesícoch pri ťichém teplém čaši uvidíš pavúkov silno robiť pavučini, anebo aj bez nich spatríš novotnu pavučinu, prorokuj o volakolko dni tuhu zimu budúcu.

Pavúk je milovník muziki, nad nú prebíhá na podlahi, jako bi tancoval, spúščá sa na muzikanta bez tehoto škodi.

Leto. Pod Smrtonosom bívá najsparnejšé leto, takže nekedi v horách od slnka zažnú sa staré pni, hnilé práchna. Noci bívajú téš veľice sparné. Potoki a studni visíchajú.

Jaseň bívá téš vícej suchá nežíi mokrá, bívá v néj dobré víno. Pred s. Ondrejom ne tak lachko poletuje snach a bár v mesíci rijenu povolakterúc mrzne, predca je listopad z vatšéj stránki teplí.

Zima bívá veľmi studená, vícej suchá nežľi mokrá, veľmi nestála.

Jarná sejba. Jačmeň, keď sa on zaseje do dobrej zemi, a to včas, dá dobru úrodu; keď sa aľe zaseje do štrkovitéj zemi, a to neskoro, buďe krátki aj malej urodi. V jarú malo bi sa zrno téš pod brázdu zaorávať. Buďe málo ovsa, aľe dobrí, na dobrích zemách predca buďe ho mnoho. Hrach, šošovica aj vika musí sa do vlchkích a dobre pripraveních zemi sáť a taktéš dobre porostú. Proso musí sa zavčasu sáť, len nepodarí sa, konope budú malé, ale tenké a dobré. Málo bude sena aj otavi.

Žatvi tvrdej. Režné zrno buďe dobré, hojné, žito prostredno uroďí sa, nech sa len na nem z jarú ovce nepasú.

Podzimná oračka nebude náhla, nebo neskoro sa začne zima, a preto nemaľi bi sa na ozimini ovce vihánať. (Čo má pilní hospodár merkovať v tejto orački a sejbi pri zrnu, abi ono nebolo snetovité, máš viložené víše pod planétu Slnka.)

Ovocí. Vlačo vícej hrušek buďe než jablček. Slív a čerešen bívá málo, téš málo orechov. Málo buďe žaludu, a to drobné­..o

Chmelu nebude mnoho, buďe v nebespečenstvu aj z jarú od mrazov, od ostrého, studeného povetra, aj v lete od búrki. Čo s neho zostane, to buďe dobré.

Víno pod túto planétu v teplej jaseni bívá dobré.

Vetri, búrki a prívali. V takémto roku Smrtonosovém nebívajú mnohé vetri aňi mnoho déšďov, ale veľice hrmívá a nekedi kďe tu uďerí.

Zemeplazi. Bívá mnoho hadov, na lúkách mnoho zeleních koníkov proťi običaje.

Rib v tomto roku pod Smrtonosom ročitím správcom málo bívá.