Zoborská listina z roku 1111

V Časoch najvíťaznejšieho kráľa Kolomana, ktorého preslávneho svetu vyjavil ligot zvláštnej svätosti, ale aj osvieteného ostrihomského arcibiskupa Vavrinca, muža naplneného bohatými vedomosťami z filozofie, uskutočnilo sa rokovanie o daroch, ktorými obdaroval najsvätejší kráľ Štefan kláštor svätého Hypolita z vrchu Zobor, nie preto, aby to čo svätý muž po zrelej úvahe spravodlivo udelil sa zmenšilo, ale preto, lebo po uplynutí mnohých rokov a nečinnosťou (nedbalosťou) niektorých predchodcov od začiatku boli (akoby) stŕpnutí. A keď týmto spôsobom tak a onak opát Gaufred v tom čase dosť namáhavo o týchto záležitostiach rokoval z povolenia zbožného kráľa na mnohých miestach, (a napokon) sa záležitosť prešetrovala pred spomínaným arcibiskupom Vavrincom; po poctivom skúmaní a podľa pravdy sa zistilo o mýtach celej Nitry, veľkých alebo malých, v mestách aj mimo miest a v Dvoroch (nad Žitavou) ono, čo sa volá Baba, a po celej rieke, ktorá sa volá Váh a na všetkých trhových miestach rovnako, v meste Trenčín, vnútri aj zvonka celkovo a všade, či sa to v priebehu čias zväčší alebo zmenší, tretinu dal svätý kráľ Štefan svätému Hypolitovi. Vyberači kráľovskej pokladnice, ktorých po maďarsky volajú caliz niekedy tento svätý dar zneucťujú, (preto) ja Gaufred opát som dal (tento dar) písomne zachytiť, aby aj budúcnosť poznala správne oných zatratených (zmätených) mužov. Mená týchto zlomyseľných sú: Porkus, ktorý v tom Čase bol stotníkom a Ete jeho druh; s nimi pracovali ich spoločníci Marek a Magiug, ktorí boli aj ich komesmi, ale aj všetci minciari. Proti ich bezočivej nerozvážnosti vystúpili dvanásti bohabojní muži a nitrianski optimáti, ktorých pamäť siahala neprerušene nepochybne od čias svätého Štefana až do čias spomínaného rokovania. Aj tí vydali svedectvo pravde. Prvý z nich menom Una, po mnoho rokov bol županom Nitry; aj druhý menom Bača tiež boí po mnoho rokov županom tejže Nitry. Tretí a štvrtý Deda a Kača, obidvaja synovia župana Bukena žili v meste Nitre už osemdesiat a ešte viac rokov, keď sa konalo toto rokovanie. Iní svedkovia boli Penet, Seiun, Martin syn Marka, Petre, Kup, Subissa, Figa, sudca Peregrin. Keď slovám iba týchto, hoc aj boli poprednými mužmi, kráľ so svojimi spomínanými služobníkmi nechce! veriť, všetci svedkovia kráľa, na príkaz ostrihomského arcibiskupa Vavrinca a ním vyslaného pristalda menom Batona, potvrdili prísahou v tomže meste Nitre v kostole svätých Emeráma, Ondreja a Benedikta (svoje predchádzajúce tvrdenia). Na to, na opätovné potvrdenie svedectva boli pozvaní iní jedenásti svedkovia. Prvý z nich bol Mojžiš, v tom čase župan tohože hradu; Lambert, dekan tohože kostola, v ktorom spomínanú vec potvrdili prísahou; Viliam gramatik, Vavrinec kňaz, Godefrid kňaz, Martin syn kňaza Matúša, Mikuláš syn Pestreia, Hektor syn Vlfoda, Daniel a Posko, kanonici svätých Emeráma, Ondreja a Benedikta; Jaroslav syn pristalda tejže veci Batonu. Títo jedenásti boli v kostole spomínaných svätcov, keď predtým spomínaní dvanásti svedkovia potvrdili spomínané mýta dedičným právom, (čomu) protirečili Porko a Ethe so svojimi druhmi. Udelil totiž najsvätejší kráľ Štefan svätému Hypolitovi v celom Uhorsku zo všetkého jeho ľudu, teda ľudu svätého Hypolita, poddaného alebo slobodného úplný desiatok zo všetkého a všade. Roku 1111, za konkurenty 6, epakty deväť, vo 4. (roku) indikcie, za panovania najzbožnejšieho kráľa Uhrov Kolomana, za ostrihomského arcibiskupa metropolitu pána Vavrinca, potvrdené je toto privilégium svätého Hypolita a spečatené z rozkazu spomínaného kráľa záhrebským biskupom Manasesom. Z ostatných biskupov, ktorí boli potvrdzovateľmi: pán Pavol kaločský, pán Šimon päťkostolský, pán Šimon sedmohradský, pán Matúš vesprímsky, pán Marcel vacovský, pán Juraj rábsky, pán Sixt biharský, pán Volfer jágerský, pán Vavrinec Čanádsky, pán Gregor jadranský, stoličnobelehradský prepošt Felicián, ostrihomský prepošt Róbert. Zo županov (boli potvrdzovateľmi) palatín Ján, Saul z Biharskej, Keletde z Báčskej, Tomáš stoličnobelehradský, Thebald šomoďský, sedmohradské knieža Merkúr.