O vlkovi a koze

Prefíkaný vlk pozeral na kozu, ako si na skale uštipkáva z trsov trávy. ?Z teba by ale bola dobrá večera,? pomyslel si a pažravo sa oblizol. Vlk sa zakrádal bližšie a túžobne hľadel na kozu. Ani zďaleka však nemal také šikovné nohy ako jeho vyhliadnutá obeť. Nemohol ani pomyslieť, že by vyliezol na strmé bralo a kozu prepadol. Musí nájsť spôsob, ako kozu presvedčiť, aby zišla dole. ?Dobré ráno, kozička,? zvolal vlk čo najprívetivejšie. ?Dávaj, prosím ta, pozor. Si strašne vysoko, a to je veľmi nebezpečné. Mrzelo by ma, keby sa ti niečo stalo. Vieš čo, zíď sem dolu, tu je svieža a zelená trávička. Poslúchni radu priateľa.? Ale koza sa nedala oklamať. Pozrela na vlka a potriasla hlavou. ?Mňa veru neprekabátiš,? odpovedala mu. Ty sa čerta staráš, či tráva, čo jem, je svieža a zelená, alebo stará a zoschnutá. Ty ma chceš zjesť!?

Poučenie: Nie každý, kto sa ti zalieča, je tvojím priateľom.