O myši a býkovi

Bezočivá myška sa priblížila k býkovi, keď sa pásol. Zrazu vyrazila vpred a uhryzla ozrutné zviera do nosa. Býk zaručal od bolesti. Myška sa zvrtla a utekala preč. Býk sklonil hlavu a vyrazil za drobným stvorením. Zdalo sa že býk už už myšku dochytí a naberie na rohy, no maličké zvieratko dobehlo k svojej diere v múre a vhuplo dnu. Býk pred dierou fučal, hrabal kopytami a vyzýval myš aby sa mu postavila zoči voči. Myš sa mu však len vysmievala. To bolo na býka priveľa. Ustúpil pár krokov, rozbehol sa a udrel hlavou do múru. A potom znova a znova. Pevný múr sa však ani nezachvel. Zato býka poriadne rozbolela hlava. Zatmilo sa mu pred očami a padol na kolená. Na toto myška čakala. Keď sa vyčerpaný býk zvalil na zem a hlavu mal len kúsoček od diery, vyletela von a znova ho uhryzla do nosa! Tentoraz sa býkovo zlostné ručanie nieslo široko ďaleko ponad polia. Býk sa pozviechal a chcel myš udupať. No bol priveľmi pomalý. Myš opäť skočila do svojej diery. Býk ručal a dupotal nohami, až sa triasla zem. Viac urobiť nemohol. Myška z bezpečného úkrytu v múre zapišťala tenkým hláskom : ?Vieš, ani tí najväčší siláci nemusia vždy vyhrať ...?

POUČENIE : Telesná veľkosť a sila nie sú vždy rozhodujúce