6. RUČNÝ VÝPOČET JADRA PECE

  1. Určíme potrebný výkon pece P. Napríklad z tepelných strát vykurovanej časti domu a potrebného vetrania, alebo z množstva spáleného paliva v minulosti.
    napr.: P = 6 kW
    Ak má dom veľké straty, P > 10 kW, treba ho najprv zatepliť.
  2. Zvolíme interval nakladania dreva T
    napr.: T = 8 hod.
  3. Energia akumulovaná v šamote počas jedného spaľovania: E = P . T
    napr.: E = 6 kW . 8 h = 48 kWh
  4. Vypočítame hmotnosť dreva na jedno naloženie md = E / (vyhr . η) ... [kg, kWh, kWh/kg,-], kde vyhr - je výhrevnosť dreva, budeme uvažovať 4 kWh/kg, η - je predpokladaná účinnosť pece, napríklad 80% = 0,80.
    napr. m = 48 kWh / (4 kWh/kg . 0,80) = 15 kg
  5. Vypočítame rozmery ohniska:
    plocha spodnej časti: S = md . 120 ... napríklad 15 kg . 120 = 1 800 cm2
    pomer strán ohniska: šírka š : dĺžka d : výška v = 1 : 2 : 3
    potom š = odmocnina(S/2) ... napr.: š = odm(1800/2) = 30 cm, d = 60 cm, v = 90 cm
  6. Upravíme rozmery ohniska podľa rozmerov použitých tehál, radšej trochu väčšie, aby sa ohnisko dalo vyvložkovať: š = 37 cm, d = 63 cm, v = 90 cm. Prikládacie dvierka sú na kratšej strane, možno prikladať dlhé polená
  7. Orientačné rozmery ťahov:
    prierez: S = md . 25 ... [cm2, kg], radšej trochu väčšie ... napr. S = 15 kg x 25 = 375 cm2, povedzme 20 x 20 cm = 400 cm2
    dĺžka = účinná výška komína + nejaký meter ... napr. 5 m / 7 m
  8. Optimálny prierez vzduchových prívodov do komory: S = md x 7
    napr. S = 15 kg x 7 = 105 cm2, povedzme 25 cm x 6 cm = 150 cm2
    Tomu zodpovedá aj priemer prívodnej vzduchovej rúry 12 cm.
  9. Plynová štrbina má mať prierez S = md . 1,2, min. 15 cm2 ... napr. 15 kg . 1,2 = 18 cm2
  10. Minimálna odporúčaná hmotnosť jadra: mj
    Výpočet cez hmotnosť dreva: mj = 110 . m ... [kg, kg]
    napr. = 15 kg . 110 = 1 650 kg
    Výpočet cez energiu: mj = E . / (100 ˚C . c) ... E - je energia ktorú cheme uložiť do jadra spálením jednej dávky dreva, uvažuje sa s ohrevom jadra o 100 C = 100 K, c - je tepelná kapacita šamotu, c = 0,28 Wh/kg.K - tepelná kapacita šamotu
    napr.: mj = 48 kWh . / (100 K . 0,28 Wh/kg) = 1,7 tony

11. doplnene

11. bod prosim skontrolovat ci vypocet ma zmysel, celkovo je to len orientacne aby si stavitel vedel predstavit ake zatazenie podlahy bde mat, orientacne kolko zaplati za samot a pod. Kritika je vitana.

zbytočné

Načo počítať hmotnosť jadra, ked celková hmotnosť pece bude možno 2 x vyššia? Hmotnosť pece je orientačne 2 - 5 ton podľa výkonu pece 5 - 8 kW, typu plášťa kachlice, alebo šamotové tehly, návrhu pece, hrúbky stien a veľkosti dosky nad klembou ohniska.

mozno predsa nie uplne zbytocne

Ano suhlasim ze je hmotnost pece velmi orientacna hodnota. Ale myslim ze je dolezite pre zaciatocnika aby pec nepostavil lahsiu. Cize je to akasi orientacna hodnota, ktora by ho mala viest kde by orientacne vedel, ci pec hmotnostne predimenzoval alebo poddimenzoval. Predimenzovat nie je az taky problem, ale vyroby velmi pomaly nabiehajucu pec s tepelnou zotrvacnostou. Kdesto pri lahkej peci by mohol dosiahnut rychlejsie zahriatie. Ja viem su to drobnosti. Teraz uz neviem ci pan Sima ci cech kachliarov Ciech mali taky vzorec, ze na 1kg davky dreva treba cca 110 kg samotu. Ja som si z toho potom vypocital ze je to ekvivalentne priemernemu ohriatiu samotu o 100 °C. A od tial moj vzorec. Takze je to doplnkovy orientacny vzorec co pomaha navrharovi zistit ci pec hmotnostne predimenzoval alebo poddimenzoval.

ľahšia pec

Tak tam daj jednoduchý vzorec pre minimálnu hmotnosť mj = 110 . m
Podrobný výpočet a zdôvodnenie by sa hodilo do kapitoly "5. Princíp pece". Myslíš že sa niekomu podarí postaviť pec ľahšiu ako 2 tony? Je až také zlé keď sa šamot prehrieva?

mj = 110 . m

dobre, mozeme pouzit bezny bulharsky vzorec mj = 110 . m. (i ked i ten moj s tepelnou kapacitou je bulharsky, uznavam). Samozrejme je tazke postavit lahku pec, sam som si moju spocital a zistil som ze je pritazka. Mozeme tento vzorec dat do kapitoly 5 ak myslis, mne je to jedno, len je dobre pre laikov mat aky taky oporny bod, predstavu o hmotnosti. Nie kazdy ma nosnu podlahu, tak mozno niekto bude chciet optimalizovat hmotnost. (ale je to zriedkavejsi postup)

> Je až také zlé keď sa šamot prehrieva?
Podla mna to moze byt nebezpecne koli sudrznosti a statike pece. Ak dilatacie presiahnu istu hranicu mozno sa zacnu tvorit trhliny, alebo co ja viem co (nemam vlastnu skusenost tak len teoretizujem). Aj pan Sima spomina, ze pec sa nesmie prehriat, napr. v pripade ze pec obsahuje vymennik a vypadne elektrina, dojde k prehriatiu, pretoze pec bola navrhovana s malo samotom a pocitalo sa ze cast tepla odoberie vymennik.

Skontrolujete program?

Môžte skontrolovať či sú v tabuľke použité správne vzorce a či sú výsledky reálne?