O mestskej a poľnej myši

Poľná myš smutne pozorovala, ako si jej priateľka mestská myš balí kufre. Mestská myš strávil niekoľko neveľmi štastných dní u poľnej myši na návšteve. Nepáčilo sa jej, že poľná myš žije v biede, živí sa len korienkami rastlín a obilím. Preto ju zavolala do mesta, že jej ukáže čo je život. Dve zvieratká sa vydali do veľkomesta, kde žila mestská myš. Najprv sa život v meste videl poľnej myši úžasný. Ešte nikdy nevidela také dobroty v komore, ktorú jej ukázala priateľka. Práve sa pustila do ďatlí, keď sa otvorili dvere. „Rýchlo!“ zapišťala mestská myš, „musíme sa skryť do úkrytu!“ V okamihu sa tlačili obe v malej a tesnej diere, kde bolo horúco. Po dlhej chvíli mestská myš povedala, že už môžu vyjsť. Povystierali zmeravené údy a poľná myš sa opäť pustila do svojeho jedla, no kým sa stihla zahryznúť, znova sa otvorili dvere a opäť ten istý cirkus sa rýchlo schovať! Obe sa opäť tlačili v úzkej diere, nemohli ani myknúť fúzami a srdcia im divo bili. To už bolo na ňu veľa a povedala priateľke: „Máš tu síce dobré jedlo, ale načo ti je, keď sa nemôžeš spokojne najesť? Idem domov!“ A tak si poľná myš zbalila kufor a cupkala mestkými ulicami, kým neprišla na svoje rodné pole. Spokojne vliezla do svojej poľnej diery a povedala si:“ Sem patrím, páči sa mi keď môžem pomykať fúzami a švihnúť chvostom kedykoľvek sa mi zachce. Nech si mestská myš sedí vo svojom meste a komore! Ja to mám rad tu.“

POUČENIE: Všade dobre, ale doma je najlepšie.