O pútnikoch a strome

Bolo horúce, dusné popoludnie. Po ceste kráčali dvaja pútnici. Boli veľmi ustatí, lebo išli od skorého rána. Po celý čas pieklo slnko a široko ďaleko nebol tieň. Zrazu uvideli v diaľke vedľký samotný strom. Srdcia im poskočili od radosti a obaja rezko vykročili k stromu. Keď k nemu došli postavili sa pod jeho konáre a klesli k zemi a oddychovali, tešiac sa z pocitu že aspom na chvíľu unikli páľave slnka. Ako tak ležali po chvíli jeden z nich prehovoril: „Tento strom je vlastne zbytočný, nerodí žiadne ovocie“ Strom si to vypočul a pomyslel si trpko: „Akí nevdačníci, radi sa ukryli pod mojimi konármi pred horúcim slnkom a miesto poďakovania ma urážajú slovami aký som zbytočný!“

POUČENIE: Nie sme veru vždy vďační tomu, kto nám naozaj pomôže.