O škovránkovi a sedliakovi

Škovránok so svojou ženou si postavili hniezdo v poli. Všade navôkol bol dostatok potravy a tak založili hniezdo a vyliahli sa malé škovránčatá. Jedného dňa však na pole prišiel sedliak, ktorému pole patrilo a povedal si: „Hm, pekné... Obilie je už takmer zrelé, tuším zájdem do susedov a požiadam ich o pomoc“ Tieto slová škovránčatá vystrašili. Mama ich však upokojila slovami: „Deti moje nemusíme sa báť, človek, ktorý hovorí že požiada o pomoc cudzích sa ešte nikam veľmi neponáhľa“ O niekoľko dní, keď sa už klasy skláňali k zemi, prišiel opäť sedliak a povedal: „rýchlo musím najať ľudí a pokosiť obilie!“. Na to už mama škovránčatám povedala: „Deti moje, teraz sa už musíme sťahovať, lebo sedliak sa spolieha na seba samého!“

POUČENIE: Ak chceme aby niečo bolo urobené, najlepšie je, ak to urobíme zaraz sami.