O kobylke a mravcoch

Mravce po celé dlhé letné dni usilovne pracovali a zhromažďovali potravu na zimu, keď sneh hrubou vrstvou pokryje zem. Kobylka nič nerobila, len sa prizerala a smiala sa im, že vraj sú blázni keď pracujú. Svieti predsa slniečko, treba sa hrať, spievať - presviedčala ich. Mravce si ju ale nevšímali, pracovali, aby nazbierali toľko jedla, že vydrží celú zimu. Kobylka si zatiaľ pospevovala a hrala sa v tráve. Leto sa čoskoro skončilo. Prišla jeseň a po nej zima. Zem prikryl sneh a ľad. Nikde sa nedala zohnať potrava, ani omrvinka. Kobylka hladovala a ledva sa dokrivkala ku skladu, kde mali mravce jedlo. Začala ich prosiť: „Prosím mravce, som veľmi hladná, dajte mi najesť z vašich zásob“ ale mravce jej povedali: „Na to si mala myslieť v lete, keď si sa nám vysmievala. Leto si prespievala, zimu pretancuj a o jedlo sa nemusíš starať“ Kobylka sklopila hlavu a smutná a hladná odišla preč.

POUČENIE: Vždy treba myslieť na budúcnosť.