O človeku a satyrovi

Žil raz jeden človek v jednom dome so Satyrom /bájna postava - napoly človek, napoly cap/. Nažívali spolu šťastne, kým neprišla zima. Človek si začal dýchať na skrehnuté ruky. Satyr sa ho pýta: „Čo to robíš?“ A človek mu odvetil, že si dýcha na ruky aby si ich zohrial. V ten deň si urobili jedlo - ovsenú kašu. Kaša bola horúca a tak aby si človek nepopálil jazyk, začal si ju fúkať. Satyr ho s úžasom pozoroval, až nevydžal a znovu sa ho spýtal čo to robí. Človek mu odpovedal: „fúkam do kaše, aby sa trochu ochladila a mohol som ju zjesť“. Na to sa Satyr začudoval, a zberal sa na odchod so slovami: „No pôjdem ja preč, lebo neviem čo si mám o tebe myslieť, keď jedným dychom chladíš a zároveň zohrievaš!“

POUČENIE: Ľudia majú radi ak sa nemeníme a sme takí, ako si na nas zvykli.