O márnotratníkovi a lastovičke

Istý muž prišiel k bohatstvu. Namiesto toho, aby si odložil peniaze na starobu, začal ich najrýchlejšie míňať. Bol márnotratný, chcel mať všetko na čo mu oko padne a srdcu sa zažiada. Takto prehajdákal celé bohatstvo, zostal mu len kabát, no nerobil si z toho ťažkú hlavu. Veril totiž, že sa to samo dá nejako doporiadku. V jedno jarné ráno sa vybral na prechádzku, slniečko svietilo, nad hlavou lietali vtáky, až zbadal lastovičku. To ho veľmi potešilo, lebo keď vidno lastovičku, prichádza leto. Pomyslel si že je po problémoch, lebo už nepotrebuje kabát, predá ho, za peniaze kúpi jedlo a bude sa mať dobre. Kabát predal. Na druhý deň sa však počasie zmenilo a prišli chladné dni. Márnotratný človek našiel na zemi telo zamrznutej lastovičky a potichu si zašomral: „kvôli tebe som predal kabát a teraz tu zamrznem ako ty!“

POUČENIE: Jedna lastovička ešte leto nerobí.