Fándli Juraj

O ÚHOROCH AJ VČELÁCH

Juraj Fándli, O ÚHOROCH AJ VČELÁCH

Adam první človek bol sedlák, k polnéj práci stvorení,
Ze zemi mal počátek, s néj bral aj svojé viživeňí,
Aš po zemskích úrodách je človek ze zemi stvorení,
Abi on s ních mával svojé každodenné obživeňí,
Tak včil obzláštňe sedlák je k polnéj práce naroďení,
Abi s nú ze zemi bral dobrú úrodu, ne planini,
Abi s nej mohol každí rok hojnejšé úrodi mávať,
Nech nedá svím rolám v úhori darebňe odpočívať.
Nepotrebujú úhori ročitého odpočinku,
Víc potrebujú z malú brázdu častokrátnú oračku,,
Po každej orački ze zeľeznú bránu povláčeili,
Abi jím slnko, déšď a povetri dalo posilňeňí,
Slnko, déšď a povetrí, častú oračku, rozdrobeňí,
To potrebuje úhor, né pokoj: (časom pohnojení),
S premenením semenom nech zoraní úhor poseje,
Uzná, že rolu aj každí rok posát veľkí osoch je.
Keď zveze úrodu z úhora, nech ho zore, povláči,
Lichvacím nebo inším hnojom nech hnojí, kedi stlačí.
Nepovedaj, že bude na nem ozimina chibnejšá,
Malú chybu vinahraďí z úhorov krma hojnejšá,
S túto vichováš víc lichvi, máš víc dojiva, víc hnoja,
Visoké jaťel'inské strniščá úhori téš pohnojá.
Chceš-li aj ti tento kunšt veďeť, úhorov osoch brávat,
Musíš toto naučení čítávať aj zachovávať,
Jako ho v planích chotároch zachovávali hospodári,
Kterích pilnú prácu Boh požehnal z úhorními dari.

Predmluva

K článku tehoto naučeňá o úhoroch pohnul mňa veľikí nedostatek strovi a krme, kterí sem ukusil u mnohích naších chudobních hospodárov po mnohé suché, neurodné roki, že chudobní sedláci v zime nemajíce chľeba, aspoň za strovu zdíchaľi. Nemajíce krme, abi mohľi svoju lichvu vizimovať, predávaľi ju hned v jaseň a bár ju psotno prezimovaľi, ona taká nevládná bola, že sotvá s nú svoje roľe jarného pola zoraľi, sotvá sebe volačo v zime, z jaru ze svojú lichvu virobiť mohľi, preto že ju dostatečňe krmiť nemohľi.
Druhá príčina, mna k temuto písmu pohibujícá, bol ten mnohonásobní hospodárskí osoch a veľikí užitek, ode mna v temto písme viložení, pre kterí nemaľi bi sa úhori nechávať nezasáté, aľe maľi bi sa tak, jako vipisujem a raďím, po jarném poľi premeneníma semenami zasáť. Čo jestľi dostatečňe preukážem, žádám si, abi bola táto mojá rada naším Slovákom tak vďačná, jako boľi dovčilka vďačné hospodárské kňižki M[noho]. V[elebného]. pána farára naháčského (s kterích já tu potrební vítach, krem učeňá kestheľskéj hospodárskéj škoľi, vikládám). Maľi bi si hospodári tí kňižki pilno čítavať, aj padla možného spúsobu jejích radu zachovávať.

Keď bich veďel, že bi bola mojá rada, v téjto kňižečki vipísaná, naším krajinskím vícejmožnejším hospodárom vzáctná, podal, bich jím aj druhú mojú radu (z jejích pomocu vitlačenu), totižto podla žádosťi nebohého najjasnejšého krála Leopolda II. takúto: jako bi sa móhlo pomociť s polním hospodárstvom:
I. Abi v úrodnéj uherskéj krajine tak často veľká drahota nebívala.
II. Abi v bohatéj uherskéj krajine tak veľká chudoba a psota nebola.
III. Jako bi sa móhlo pomociť panskému aj sedláckému aj všeobecnému krajínskému hospodárstvu.

Rozmlúváňí medzi richtárom a uradskíma

Richtár. Milí susedé, dokonaľi sme včil obecné porádki, zabavte sa ešče mál'ičko u mňa, povím vám volajakú všetečnú aj užitečnú novinu. Bol sem onekdaj naI reči z jednim pánom, kterí bol v hospodárskéj kesthejskéj škoľi učitel, viprával mi s néj mnohé pekné naučeňí, medzi inšíma rečámi takto poveďel: že bi sme sa mi sedláci o mnoho ľepší mal'i, keď bi sme úhori nenechávaľi na pusto ležať, keď bi sme do ňich sáľí všeľijaké semená na krmu, na strovu, bár aj na farbárské zeľini anebo všeľijaké repi, pre luďi aj pre lichvu užitečné. Já sem temu pánovi na jeho radu dával všeľijaké odporné vímluvi, aľe on mne jích potupil, zahrúzil a preukázal mi ten veľkí osoch ze zasátích úhorov, porúčal mi, abi sme hospodárské kňižki čítavaľi a podľa jejích naučeňí, čo nám je možné v našém hospodárstvu, abi sme napravovaľi, šikoval a pilno prikazoval mi, abi sme čitavaľi hospodársku knižku naháckého farára v Trnave vytlačenú, obzláštne to, čo je v néj o opaternosťi zdravéj, o viléčeňú nezdravej lichvi, o obsácú úhorov. Čp vi na to povíťe? Já sem téj umisľi, abi sme úhori nenechávali prazné, aľe probujme jich zorané posát pre skúsenosť teho veľkého osohu, o kterém sem tak mnoho počul. Prv nežľi všecci k temu celkom privolíte, budeme sa tuto u mna prez zimu po dokonaních porádkov každí svátek d každéj takéj odpornéj vímluvi raďiť, kterú bi volakdo mohol vímisľeť proťi posátím uhorom.

Uradskí jeden premlúvil: Nech je tak, kdo má s nás uši k sľišaňú a rozum k rozumnému súdu, nech jeden každí počúvá, poraďme sa ešče dnes o téjto prvnéj odpornéj vímluvi.

Richtár v debate vysvetľuje, presviedča a vyvracia námietky roľníkov proti obsievaniu úhorov. Prvých pät námietok, totiž: že 1. zem každý tretí rok potrebuje odpočinok, 2. že úhor zamedzuje rast rôznej buriny a zeliny, 3. že by potom roľníci nestačili obrábať všetkú pôdu, 4. že by sa nemaly ovce a svine kde pásť, 5. že nie je dosť hnoja ešte i na úhorové role tieto všetky námietky richtár ľahko vyvrátil, ale už jeho dôvody proti šiestej "výmluve" boly nedostatočné a nepresvedčujúce.